Enkaustika je technika maľovania roztaveným voskom, ktorá sa v priebehu storočí vyvíjala a prispôsobovala a dnes existujú dve hlavné vetvy - európska a americká enkaustika.
Európska enkaustika sa vytvára predovšetkým pomocou žehličky a enkaustického pera na špeciálnom nenasiakavom povrchu. Táto enkaustická technika je známa svojou jednoduchosťou a prístupnosťou, vďaka čomu je obľúbenou voľbou mnohých začínajúcich umelcov.
Na druhej strane, americká enkaustika je trochu komplikovanejšia. Pri tejto metóde sa vosk nanáša štetcom na plátno alebo drevené dosky a vrstvy sa spájajú horúcim vzduchom alebo ohňom. Táto technika môže byť náročnejšia na nástroje a materiály, ale umožňuje aj väčšie možnosti experimentovania a vytvárania zložitejších diel.
Cieľom tohto článku je porovnať tieto dve enkaustické techniky, poskytnúť prehľad ich charakteristík, postupov a ich vplyvu na moderné umenie.
Európska enkaustika má korene v starovekom Grécku, kde sa začala používať pred viac ako 2000 rokmi. Táto jedinečná technika, pri ktorej sa ako médium na maľovanie používa roztavený vosk, sa v staroveku hojne používala na vytváranie portrétov a mytologických scén.
Čo sa týka materiálov a nástrojov potrebných na európsku enkaustiku, kľúčové sú roztavený vosk na enkaustiku, štetce a rôzne druhy škrabiek na enkaustiku a pevný povrch na maľovanie, napríklad drevo alebo plátno. Okrem toho je na roztavenie vosku potrebný aj zdroj tepla, na čo sa používa žehlička alebo enkaustická ohrievacia doska.
Európska enkaustika zahŕňa rôzne techniky a postupy. Základnou technikou je nanášanie roztaveného vosku pomocou enkaustickej žehličky alebo enkaustického pera alebo nanášanie vosku na papier položený na ohrievaciu dosku. Vosk sa môže tiež farbiť pomocou pigmentov, aby sa vytvorilo mnoho rôznych odtieňov a efektov. Ďalšie techniky môžu zahŕňať vrstvenie vosku, vytváranie textúry škrabaním alebo vyrezávaním a používanie tepla na vytvorenie špecifických efektov, ako je rozmazávanie alebo tavenie.
Americká enkaustika je relatívne novým rozšírením tradičnej techniky enkaustiky. Jej vývoj sa začal v 20. storočí, keď sa umelci začali viac zaujímať o experimentovanie s rôznymi enkaustickými médiami a technikami. Táto túžba po experimentovaní a inovácii viedla amerických umelcov k tomu, že sa začali viac zaoberať enkaustikou a vyvíjať nové metódy a techniky.
Materiály a nástroje potrebné na americkú enkaustiku sú podobné tým, ktoré sa používajú pri európskej enkaustike. Patrí k nim roztavený vosk, štetce a škrabky, pevný povrch na maľovanie, napríklad drevo alebo plátno, a zdroj tepla na roztavenie vosku. Roztopený vosk sa nanáša (zvyčajne štetcami) na drevenú dosku ošetrenú enkaustickým gessom. Americká enkaustika však často zahŕňa aj použitie iných nástrojov a materiálov, ako sú pigmenty, pastely, teplovzdušné pištole a horáky s priamym plameňom, v kombinácii napríklad so shelalcom, na vytvorenie zložitejších a detailnejších diel.
Európska enkaustika teda býva jednoduchšia a prístupnejšia, zatiaľ čo americká enkaustika ponúka väčšie možnosti experimentovania a vytvárania zložitých, detailných diel.
Obe tieto enkaustické techniky majú svoje jedinečné výhody a môžu umelcom ponúknuť mnohé možnosti na vyjadrenie ich kreativity. Výber medzi európskou a americkou enkaustikou závisí od osobných preferencií umelca, jeho skúseností a tiež štýlu umenia, ktorý uprednostňuje.
Pre čitateľov, ktorí by chceli začať s enkaustikou, je dôležité, aby sa najprv oboznámili s touto technikou a získali vhodné materiály a nástroje. Či už si vyberú európsku alebo americkú enkaustiku, môžu očakávať, že sa naučia nové zručnosti, rozvinú svoju kreativitu a objavia radosť z tvorby umenia touto jedinečnou a fascinujúcou technikou.